Cieľom správnej hygieny na toaletách je minimalizovať možnosť výskytu patogénov a ich prenosu. Potreba primeranej čistoty a dezinfekcie na toaletách je v súčasnosti znásobená hrozbou šírenia nových patogénov, ako sme to nedávno videli v prípade pandémie koronavírusu SARS-CoV-2, ktorý spôsobuje COVID-19. Ako teda účinne bojovať proti kontaminácii povrchov a vzduchu na toaletách?
Výskum šírenia črevných a respiračných patogénov na toaletách prebieha od polovice 20. storočia a dobre zdokumentoval riziká infekcie. Tie sa tradične spájajú s nedostatočným čistením a dezinfekciou priestorov toaliet. Napríklad Newsom[1] už v roku 1972 dokázal, že baktérie Salmonella, Escherichia coli a Shigella prežívajú na povrchoch až 9 dní, 8 dní a 5 dní. Je dôležité poznamenať, že problémy vznikajú nielen pri používaní záchodovej misy, ale aj pri používaní pisoárov, pretože baktérie a vírusy môžu byť prítomné aj v moči. Keďže ľudia denne vylúčia 700 až 2 000 ml moču, môže ísť o značné množstvo uvoľnených patogénov. Sinclair[2] vo svojej štúdii z roku 2008 dokonca zdokumentoval prítomnosť vírusov, ako sú kiahne, adenovírusy a SARS-CoV-2 v moči.
Nebezpečí se vznáší po každém spláchnutí
Ku kontaminácii toaliet nebezpečnými vírusmi môže dôjsť aj neočakávaným spôsobom - pri splachovaní toaliet a pisoárov. Ako dokazuje Palmer [3], dochádza k tomu v dôsledku aerosólov vznikajúcich pri splachovaní. Takto uvoľnené baktérie a vírusy sa potom prenášajú vdychovaním alebo dotykom kontaminovaných fomít, ako sú kľučky dverí, nábytok, uteráky, vypínače atď.
Prvý známy splachovací záchod navrhol sir John Harington v Anglicku v roku 1596. Splachovacie toalety sa však rozšírili až v 19. storočí, keď Thomas Crapper zdokonalil splachovací mechanizmus a pomohol spopularizovať inštaláciu splachovacích záchodov v domácnostiach. Hoci tento vynález výrazne zlepšil hygienu na toaletách, s problémom produkcie aerosólov sa stretávame aj dnes. Možnosť aerosólizácie patogénov počas splachovania je predmetom veľkej vedeckej pozornosti, najmä v súvislosti s novými patogénmi, ako sú SARS, ebola a Clostridioides difficile, baktéria známa svojou schopnosťou spôsobovať vážne gastrointestinálne problémy. Všetky výskumy potvrdzujú, že počas preplachovania dochádza k aerosolizácii, pričom veľké kvapôčky sa usadia v priebehu niekoľkých minút, ale menšie kvapôčky môžu pretrvávať a naďalej sa usadzovať na povrchoch až 90 minút. Okrem toho určité množstvo mikroorganizmov zostane v pisoári po prvom spláchnutí, čo vedie k aerosolizácii baktérií pri opakovanom splachovaní.
Tvar splachovacieho pisoára tiež významne prispieva k šíreniu vírusov a baktérií na toaletách. Baker a Jones [4] v roku 2005 preukázali, že k tvorbe aerosólu prispievajú baktérie prilepené na bočných stenách pisoára aj baktérie vo vode. Počas ich meraní sa počet baktérií na stenách a pod okrajom keramiky výrazne neznížil ani pri viacnásobnom splachovaní.
Pred splachovaním pisoára si nasaďte iba respirátor!
Nález infekčného vírusu SARS-CoV-2 v moči viedol k špekuláciám, že splachovanie moču by mohlo byť príčinou prenosu tohto vírusu. Pri štúdiu kvapôčok vznikajúcich pri splachovaní pisoárov Wang[5] v roku 2020 zistil, že kvapôčky môžu dosiahnuť výšku, ktorú môže vdýchnuť priemerný dospelý človek, a odporučil nosiť respirátor pri splachovaní pisoárov na verejných toaletách. Carducci[6] priniesol prekvapivé výsledky zo skúmania rizika infekcie z aerosólov adenovírusov v rôznych pracovných prostrediach. V skutočnosti zistil, že riziko infekcie z aerosólov v kancelárskych budovách je dokonca vyššie ako v nemocničných priestoroch.
Problém so splachovacími pisoármi sa dá vyriešiť veľmi jednoducho - nahradením pisoárov bez vody. Ich princíp je založený na priamom odvádzaní tekutiny do odpadu, ktorý je uzavretý špeciálnym ventilom. Nulový kontakt medzi močom a vodou zabraňuje tvorbe aerosólov a úniku baktérií do ovzdušia. Bezvodý pisoár tiež nikdy netrpí nevzhľadnými usadeninami zmesi moču a vodného kameňa ani problémami s upchatým odpadom. Bezvodý pisoár má navyše špeciálne skosený tvar a upravený povrch, ktorý znižuje nežiaduce kvapkanie moču až o 90 % a zároveň neumožňuje vysychanie moču. Steny bezvodého pisoára sú skonštruované tak, aby maximálne zabránili striekaniu moču späť na používateľa. Aj predná časť pisoára vytvarovaná do špičky zabezpečuje, aby sa moč nedostal nikam mimo pisoára.
Bezpečné toalety bez zápachu vďaka vedeckým poznatkom
Vedci sa zamerali aj na čistenie toaliet. Barker a Bloomfield [7] napríklad zistili, že baktérie salmonely pretrvávajú na toaletách aj po dezinfekcii a dlho sa udržiavajú v tzv. biofilmoch. Problematickými oblasťami sú okraj pod okrajom toalety alebo záhyby v pisoároch, ktoré sa dezinfikujú obzvlášť ťažko, a to aj v prípade, že sa používajú čistiace prostriedky určené na tieto problematické oblasti. Pitts [8] ďalej zistil, že baktérie sú schopné vytvárať biofilmy na toaletách aj za stálej prítomnosti voľného chlóru. Baktérie salmonely môžu kolonizovať okraje toaliet a pisoárov až 50 dní.
V inej štúdii sa toalety čistili čistiacimi prostriedkami, ktoré neobsahovali žiadne dezinfekčné prostriedky, ale rôzne množstvá povrchovo aktívnych látok. Zistilo sa, že tento spôsob čistenia znížil počet baktérií prenesených z toalety v kvapkách alebo aerosóloch. Čistiaci prostriedok s najvyšším obsahom povrchovo aktívnych látok bol najúčinnejší pri znižovaní aerosólov. Moderné bezvodé pisoáre využívajú podobne účinný princíp čistenia pomocou „priateľských“ baktérií. V skutočnosti na ich údržbu stačí biologický sanitárny čistič s PH7, ktorý obsahuje spomínané priateľské baktérie. Ďalšou veľkou výhodou je, že biologický čistič neobsahuje chemikálie a celý proces čistenia pisoára trvá len 15 sekúnd denne.
Kvalita vzduchu na toalete sa bežne hodnotí podľa úrovne zápachu alebo zápachu. Vedci tvrdia, že zápach z toalety súvisí s kyselinou maslovou, p-krezolom a zlúčeninami síry, najmä sírovodíkom. Amoniak a amíny nachádzajúce sa v moči sú tiež významnými producentmi zápachu. Na zníženie zápachu sa tradične používa splachovanie pisoára vodou. Keď sa však moč dostane do kontaktu s vodou, rozkladajú ho baktérie a vzniká amoniak. Paradoxne, toto nedokonalé preplachovanie vedie k väčšej produkcii zápachu. Naproti tomu moderný pisoár bez vody zabraňuje zápachu tým, že jednoducho zabezpečuje, aby nedošlo ku kontaktu moču s vodou.
Autori článku Toilet Hygiene poukazujú na to, že by sa mali preskúmať aj nové metódy na zníženie zápachu a aerosólov. Krížová kontaminácia pri čistení toaliet a pisoárov je tiež súvisiacou témou, ktorá si vyžaduje ďalší výskum.
Zdroje:
S.E. Abney, K.R. Bright, J. McKinney, M. Khalid Ijaz, C.P. Gerba (2001) Toilet hygiene—review and research needs, Journal of Applied Microbiology, Volume 131, Issue 6
Archiv EcoStep s.r.o.
[1] Newsom, S.W. (1972) Microbiology of hospital toilets. Lancet
[2] Sinclair, R.G., Choi, C.Y., Riley, M.R. a Gerba, C.P. (2008) Pathogen surveillance through monitoring of sewage systems. Adv Appl Microbiol 65
[3] Palmer, S.R., Jephcott, A.E., Rowlands, A.J. and Sylvester, D.G.H. (1981) Person-to-person spread of Salmonella typhimurium phage type 10 after a common source outbreak. Lancet
[4] Barker, J. and Jones, M.V. (2005) The potential spread of infection caused by aerosol contamination of surfaces after flushing a domestic toilet. J Appl Microbiol 99
[5] Wang, J.-X., Li, Y.-Y., Liu, X.-D. and Cao, X. (2020) Virus transmission from urinals. Phys Fluids 32
[6] Carducci, A., Donzelli, G., Cioni, L. and Verani, M. (2016) Quantitative microbial risk assessment in occupational settings applied to the airborne human adenovirus infection. Intl J Res Public Health 13
[7] Barker, J. and Bloomfield, S.F. (2000) Survival of Salmonella in bathrooms and toilets in domestic homes following salmonellosis. J Appl Microbiol 89
[8] Pitts, B., Willse, A., McFeters, G.A., Hamilton, M.A., Zelver, N. and Stewart, P.S. (2001) A repeatable laboratory method for testing the efficacy of biocides against toilet bowl biofilms. J Appl Microbiol 91
